Politici sú banda, hovorí občan, ktorý ich zvolil. Bude to hovoriť od nedele až do ďalších volieb. O všetkých okrem tých "svojich". A možno aj o nich. Hlavne ak nesplnia jeho očakávania, na splnenie ktorých by nezriedka potrebovali a zriedka majú ústavnú väčšinu. pokračovanie článku
Ešteže sa nám autor ospravedlnil... Bol som totiž v divadle. Hralo sa o Slovensku. Obeť bola jediná. A autor sa napriek tomu ospravedlnil. Šejkspíra - hoc i mordoval rad radom, ba dá sa povedať: kade písal, tade mordoval - ospravedlniť sa ani nenapadlo. Nuž, pokrok nezastavíš, žijeme v časoch politickej korektnosti a jemného mravu. pokračovanie článku
Dodržať slovo patrilo k cnostiam oddávna a tých, čo ho nedodržali si dejiny nezriedka zapamätali. Ponovembrové Slovensko pamätá tých i oných. pokračovanie článku
Moje vlastenectvo nestojí na strmých bralách, bystrých riekach, stromoch na Horehroní a ani na „vlastenecky“ vnucovaných štátnych symboloch. Moje vlastenectvo stojí na ľuďoch. Na predkoch i súčasníkoch, na diele, ktoré vytvorili a vytvárajú. Na tých, ktorí dobrý boj bojovali a na tých i dnes bojujúcich. pokračovanie článku
Rektor UK s členmi vedenia UK si dňa 21. augusta 2008 pri novej pamätnej tabuli inštalovanej na fasáde historickej budovy univerzity vencom so stuhou v univerzitných farbách pripomenuli obete paľby sovietskych okupantov spred štyridsiatich rokov. Nuž, v printových a elektronických médiách sa verejnosť dozvedela skôr o tých, ktorí prišli o pár minút neskôr – prezidentoch ČR a SR, ktorí tam položili vence. Tí možno nezaregistrovali a prezident ČR sotva mohol, že pamätná tabuľa je nová a pravdivejšia, ako bola jej predchodkyňa a navyše tiež umiestnená na dôstojnejšom mieste. Rozhodnutím rektora UK sa tak spláca dlh nevinným obetiam, histórii krajiny – a pravde. To, že tak urobila Univerzita Komenského je prirodzeným naplnením jej úlohy, ktorá, zmienená v texte sľubu absolventov, by mala byť pre tých, ktorým je UK alma mater, celoživotným poslaním. pokračovanie článku
Na počiatku nebolo slovo. Hoci možno aj bolo, ale po ňom prišlo hlasovanie. A to, po viacerých kolách, rozhodlo o tom, že OH 2008 budú v Pekingu. Rozhodol o tom v roku 2001 v tajnom hlasovaní Medzinárodný olympijský výbor na základe odporúčania jeho návrhovej komisie, ktorá sa zhodla na tom, že Peking „môže usporiadať výborné hry“. pokračovanie článku
Domáce intelektuálne elity sediace v mäkkých kreslách pracovní na amerických univerzitách ním pohŕdali. Pre americký ľavicový establišment bol starý reakcionár. Vraj si počas rokovaní vlády kreslil postavičky kovbojov. No čo už čakať od herca z B-class movies. Tie kresliarske aktivity si s gustom osvojila aj komunistická propaganda ako ukážku nekompetentnosti a demencie. Nuž, nie každý má to šťastie, že o jeho osude rozhoduje svieži tím okolo Brežneva, Suslova či Černenka. pokračovanie článku
Ako malý chlapec som u starého otca Samuela prvý raz videl jeho „leteckú“ sochu. Starý otec bol zakladateľom družstva pre výstavbu bradlianskej mohyly a sochár Kafka mu sochu venoval. A ja som ju zdedil. Je zmenšenou replikou sochy, ktorú „odvial čas“ (i tak sa občas eufemicky hovorí o svinstvách spáchaných v mene ľudu) z bratislavského nábrežia, z miest, kde dnes „visia“ Štúrovci, kam sa vrátila kaviareň „Berlínka“, odkiaľ zmizla Mária Terézia (a nevrátila sa) a odkiaľ zmizla i „mačka“ (vo verzii Adolfa Hitlera: „die Katze muss weg!“), aby sa po rokoch takmer na miesto činu vrátila, prekrstená Dušanom Slobodníkom na „kocúra“. Jeden by neuveril, ale „kocúr“ a Štefánik kedysi „jedno boli“ - alebo aspoň k sebe nedeliteľne patrili - osud bol však nemilosrdný. I tak mám pocit, že tam, pri „propeleri“, je taký slovenský bermudský trojuholník. Malý, ale náš! pokračovanie článku
Po novembri 1989 som sa angažoval v procese obnovy štruktúr zničených totalitou, predsedal prvému zasadnutiu akademického senátu svojej fakulty, spoluzakladal Slovenskú lekársku komoru. Univerzite Komenského som slúžil ako prodekan a prorektor. Zápas s mečiarizmom ma priviedol do politiky. Mojím politickým a životným krédom je masarykovské „nebáť sa a nekradnúť“. Slobody sme za dočkali. Čakáme na zodpovednosť – za seba, rodinu a krajinu. Zodpovednosť politikov i občanov.
peter.osuskyyahoo.com
